Ako Artemis dostal strojček
Berte to s rezervou. Ja sama som strojček nikdy nemala a jediné informácie sú z internetu. Dúfam že som "zlú" zubárku vystihla presne. Ja osobne nemám žiadne zlé ani bolestivé skúsenosti so zubármi teda ak nepočítame keď mi trhali dva predné zuby, ktoré sa mi nekývali ale za nimi som mala narastené už dospelácke. Zvládla som to bez sĺz a čohokoľvek proti bolesti. Keď to isté robili mojej sestre vyvádzala jak keby jej trhali minimálne všetky zuby a odvtedy sa bojí k zubárovi. Naozaj nechápem čo okolo toho robila taký cirkus keď jej ešte aj niečo pichli aby nič necítila. Strach so zubárov asi nikdy nepochopím.
Artemis Fowl sedí v kresle a mračí sa. Ruky má skrížené na hrudi. Pery má stiahnuté zlostnej čiary. ,,Ale Arty. Neni to tak hrozné. Vlatne v tom vyzeráš celkom roztomilo." Artemis zatne zuby ale okamžite ich uvoľní a zmučene zasyčí. Julia sa snaží potlačiť smiech pri pohlade na Artemisovu bolestnú grimasu. ,,No taaaaaaak, Artyyyyyyyyyy. Ukáž mi tie tvoje zuby. Chcem to vidieť." ,,Zabudni! Hneď zajtra si TO nechám odstrániť." Nahnevane zamrmle tak aby mu nebolo vidno zuby. ,,Silne pochybujem že doktorka Collinsnová ti ten strojček odtráni za to ako si sa k nej choval. A úprimne naozaj máš krivé zuby. A to dosť." ,,Ja nemám kriv..." Skôr ako to stihne dopovedať Julia sa pohne a strčí mu prsty do úst aby ich nemohol zavrieť. Prezerá si Artemisove ústa plné kovu. ,,Osobne by som ti dala skôr dúhové ale tmavá modrá a svetlá modrá nie je zas tak zlá, však?" Artemisovi sa podarí dostať jej prsty z jeho úst. ,,ŽIADNA DÚHA NEBUDE!!! ZAJTRA BUDÚ PREČ!!!" ,,To si len myslíš. Arty, mám v pláne dohliadnuť aby zostali tam kde majú byť. Neboj. Budeš ich mať iba rok, možno dva alebo tri či štyri, maximálne päť." S istým sebauspokojením sleduje ako Arty s každým ďalším rokom čoraz viac a viac bledne. ,,Ja to nechcem." Zakňučí nakoniec. ,,To všetci čo ich majú a predsa ich nosia. Hádaj prečo?" Pozrie na ňu. ,,Lebo majú krivé zuby rovnako ako ty a potrebujú ho." Odvetí Julia. ,,Poď dáme ti zmrzlinu."
Pred mesiacom
,,Julia ani nevieš ako rada ťa vidím. Je to už strašne dávno." Usmeje sa na Juliu stomatologička Camila Collinsová od šálky kávy. Stretli sa v malej zapadnutej kaviarničke na ešte zapadnutejšom námestíčku niekde na predmestí Dublinu. ,,Tiež ťa rada vidím Cami. Už je to príliš dlho. Mali by sme sa stretávať častejšie." Obe ženy sa objímu a sadnú si. Julia si objedná šálku čaju a koláč. ,,Takže čo bolo tak neodkladné že sme sa museli vidieť tajne?" Preruší Cami cinkanie vidličky o tanier. Júlia prehltne. ,,Pamätáš si Artyho?" ,,To malé dieťa, ktorému tvoj brat robí bodyguarda a od desiatich neprišiel na svoju zubnú prehliadku?" ,,Už nie je taký malý. Dnes je mu 19 ale zubára sa bojí stále." ,,Čo odo mňa potrebuješ?" ,,Poďme na rovinu. Artemis má krivé zuby a potrebuje strojček ale sám si to neprizná. Bola takmer nulová možnosť ako ho dostať do ordinácie ale nedávno sa naskytla istá príležitosť." ,,Počúvam." Nakloní sa Cami bližšie k Julií. Tá jej vysvetlí všetko o Artyho ďalšej lúpeži a že má v pláne otvoriť trezor pomocou pakľúča z drôtikov falošného strojčeka. ,,Lenže zubár čo mu to robil predtým odišiel do predčasného dôchodku...." ,,A ty s tým nemáš vôbec nič spoločné." Sucho konštatuje Cami ale na tvári má zlomyseľný úškrn. ,,Samozrejme že nemám. Čo si to o mne myslíš?" Hrane urazene na Cami pozrie Julia. ,,Len to najlepšie." Zasmeje sa Cami. ,,Takže keď je starý pán zubár, ktorý vôbec ale vôbec nebol na Artyho výplatnej páske neslúži potrebujeme nového zubára. Dôveryhodného. Náhodou ja niekoho poznám." ,,Chápem kam mieriš. Aký je plán?"
Pred mesiacom mínus pár hodín
,,Arty mám toho zubára. Teda zubárku." ,,Kto?" Vzhliadne Artemis Fowl od laptopu. ,,Je to stará kamarátka zo školy a je vydatá za môjho bratranca. Stačí ti to ako dôveryhodná?" ,,Áno. Dohodni schôdzku." Julia sa otočí a so škaredým úškrnom odíde. Na chodbe sa stretne so svojím starším bratom. ,,Uvedomuješ si že bude zúriť keď zistí čo vy dve chystáte?" Pozrie na ňu Butler. ,,Dozvie sa až keď bude príliš neskoro alebo mu to povieš. Že mu to nepovieš?" Butler prevráti očami. ,,Nepoviem ale iba pre to že zdielam tvoj názor." Na to ho Julia objíme a odbehne zavolať Cami.
Pred dvomi týždňami
Artemis Fowl sa nepríjemne ošije a dúfa že si to nikto nevšimne ale bystrým očiam súrodencov Butlerovcom to neujde. imenia si pohlady a oba značia to isté. Teda viac menej. Juliin značí UŽ ZAS MÁ NASRATÉ V GATIACH SO ZUBÁRA a Butlerov pohlad hovorí OPOVÁŽ SA CEKNÚŤ NIEČO O JEHO FÓBIÍ ZO STOMATOLÓGOV. Z ordinácie vyjde pacient s opuchnutou tvárou a bolestivým výrazom. Artemis nervózne prehltne a vrhne pohľad smerom k dverám z čakárne. ,,Ďalší prosím." Sestrička si pozrie do papierov. ,,Pán Fowl?" Pozrie na ľudí v čakárni. Je tu iba Artemis, Julia a Butler. ,,To sme my." Až príliš veselo vyhlási Julia a tiahne tých dvoch dnu. Vymení si mrknutie so sestričkou. Aj ona je o tom informovaná. Povie im aby počkali a vezme Artemisa do susednej miestnosti kde už čaká Cami. Usadia Artemisa do zubárskeho kresla. ,,Tak pán Fowl najprv vám spravíme röntgen čelusti aby som vedela kam umiestniť toto." Ukáže mu malé kovové štvorčeky. ,,Cez ne vám prevlečiem drôtiky a sme hotový." Artemis sa netvári nadšene. ,,Aká je istota že to bude vyzerať ako skutočné? Nevyzeráš práve ako najschopnejšia zubárka na svete. Máš vôbec školu?" Posmešným tónom sa spýta. Keď je vystrašený stráca filter na slová. Teda tú trochu čo má. Cami sa iba zamračí ale nič nepovie a začne pracovať na jeho zuboch. Najprv röntgen a potom prilepiť štvorčeky cez zuby. Na záver ešte Cami prevlečie drôt. ,,Hotovo. Uvidíme sa potom ako dokončíte to čo sa chystáte urobiť." Artemis sa pozrie do zrkadla a oblizne si zuby. Je to nepríjemné. Jediné čo ho uklúdňuje je fakt že to nie je pravé. Žiadna bolesť iba mierne nepohodlie. Ak všetko pôjde tak ako má za dva týždne sú dole. Vstane z kresla. Nepoďakuje ani nič podobné. Iba odíde a ešte sa sťažuje že to toľko trvalo. Cami zostane na tvári zamračenie. Artemis je naozaj nepríjemný pacient. A tie jeho zuby. Hrôza hľadieť. Juliin plán sa jej pozdáva čoraz viac.
Pred pár hodinami
Artemis Fowl sedí v zubárskom kresle. Lúpež sa podarilo a teraz mu konečne po dvoch týždňov majú dať dole ten hnus. ,,A pohnite si s tým. Narozdiel od vás mám ešte prácu!!!" Cami iba nakrčí nos. 25 a stále je to iba nevychovaný spratok. Veď len počkaj. Nič nepovie a len sa presladene usmeje. ,,Nič sa nebojte pán Fowl. Bude to trvať iba chvíľku." Artemis si uvedomí že je niečo zle až keď je pevne pripútaný popruhmi ku kreslu. Ako to že si to predtým nevšimol? ,,Čo to do riti rob...." vetu nedokončí lebo mu Cami strčí do úst rozťahovač pier. ,,Teraz pán Fowl je čas na kompletnú zubársku prehliadku." Poviem s istým nádychom pomsty a pustí sa do toho. Najprv mu odstráni falošný strojček. Artemis je priam paralizovaný strachom keď mu do úst vkladá čoraz viac chladných kovových nástrojov. Nevie čo mu robí ale nie je to príjemné. Spraví mu ďalší röntgen a chvíľu ho študuje. ,,Pán Fowl je to horšie ako som si pôvodne myslela. Potrebujete kompletnú generálnu údržbu. Trocha sa nám to tu predĺži a keďže mám taký pocit že by ste nedodržovali pokyny urobíme to zrýchlene." Zle sa na neho usmeje. Vie že Julia by Artemisa donútila poslúchnuť ale toto bola jej malá osobná pomsta a ona si ju plánovala naplno užiť. ,,zoznámte sa. Toto," ukáže na podnos plný rôznych kovových vecí, drôtikov, gumičiek a ktohovie čoho ešte. ,,je odteraz súčasť vášho nového úsmevu." S pomstychtivým leskom v očiach sa díva do tých jeho. Sú plné hrôzy. Tak toto si poriadne užije. Artemis chce niečo povedať ale vyjde z neho iba nezrozumiteľné huhlanie. ,,Prepáčte ale nerozumiem vám. Ale predpokladajme že ste iba vyjadril svoju radosť nad tým aký perfektný úsmev budete mať na konci liečby." Znova mu začne vkladať kovové veci do úst. Niečo studené mu prichytí na horné zuby a začne s tým niečo robiť. Artemisa začne pekelne bolieť celá horná čelusť. Cíti ako sa mu zuby čoraz viac vzďalujú od seba. Vyhŕknu mu slzy. ,,Ale no ták žiadny plač." Utrie mu ich Cami. ,,Nie je to nič strašne len máte málo priestora v hornej čelusti a musíme trocha posunúť kosti aby vznikol priestor. Normálne by som to iba pripevnila na zuby a vy by ste si to pomocou kľúča každý deň posúvali po určitú dobu ale ako vravím ideme urýchlene. Možno vám zostane menšie medzierka medzi prednými zubami ale to je úplne normálne." Čím viac rečnila o tom čo robí tým viac bol Artemis vystrašený. ,,Budeš to musieť mať po celé trvanie liečby aby sa na čelusť vyvíjal potrebný tlak." Zašvitorí mu do ucha Cami a znie až prehnane veselo. Začne mu vkladať do úst ďalšie a ďalšie veci. Artemisove ústa bolia čoraz viac a viac. Po niakej dobe sa znova ozve Cami. ,,Teraz vám vložím do úst toto." Ukáže mu niečo čo vyzerá ako niaka hydraulika. ,,Máš krivo narastenú čelusť toto to pomôže vyrovnať. Ak nie pomôže už len operácia. Myslím že budeš potrebovať aj pár šróbov na upevnenie....." Ďalej Artemis už nepočúva. Omdlel. Po niakej dobe sa preberie. Jeho ústa priam horia bolesťou a sú plné chladného nepohodleného kovu a gumičiek. ,,Šípková Ruženka je konečne hore." Usmeje sa Cami a podá mu zrkadlo. ,,Neboj sa farby sa ti hodia k očiam a vyzeráš v nich viac na svoj vek ako predtým." Artemis s čistou hrôzou pozrel do zrkadla a otvoril ústa. Jeho panika narastá keď vidí že má rôzne po ďasnách zašróbované skrutky a že má všetky bočné zuby spojené gumičkami a tou podivnou vecou čo vyzerá ako kovové trubičky zasunuté v sebe. Skúsi viac ovtoriť ústa ale nejde to. Akurát to viac bolí. ,,Fo fe to fo mnou spfavili?" Pri každom jednom slove šušle a prská sliny. ,,Musíš si len zvyknúť to je všetko. Pár týždňov to bude nepríjemné ale bolesť odozie už o pár dní. Uvidíme sa o polroka." S tým ho vystrčí z ordinácie. Tam už čakajú Julia a Butler.